Aké sú červené vlajky vo vzťahu

Čaute ženy, 

dnes sa trošku povenujeme vzťahom a rozoberieme si tzv. červené vlajky, či inak povedané, situácie, kedy už je naozaj potrebné povedať si ‚a dosť!‘. 

Myslím, že o stroskotaných vzťahoch by som mohla rozprávať hodiny. Teda nie že by som si prešla veľkým množstvom vzťahov (vlastne teraz prežívam tretí a pevne verím, že aj posledný)  ale minimálne o jednom z nich by sa dal napísať román. Pekne dlhý román. A o mojom ignorovaní červených vlajok ani nehovorím. Vlastne som sa vtedy sama k sebe správala príšerne. Ale tento článok nie je konkrétne o mne, hoci môžem svoj predchádzajúci vzťah používať ako dokonalý príklad na to, aby ste sa poučili z mojich chýb skôr ako ich urobíte samé.

Tak si poďme teda vysvetliť čo sú to tie červené vlajky a aké sú tie najväčšie. 

Červené vlajky sú tu od toho, aby sme si uvedomili, že vzťah v ktorom sa momentálne nachádzame nie je v poriadku a treba to riešiť. Ako ideálne riešenie by som vo väčšine prípadov považovala rozchod. V niektorých dokonca ani nie je iná možnosť. V akých? Dostaneme sa k tomu. Ale ešte som chcela podotknúť, že niekedy sa dajú tieto signály odstrániť aj iným spôsobom. Napríklad konfrontáciou svojej polovičky  ohľadom vašich pocitov a navrhnúť riešenia. Partnerské terapie a podobne. Ak nenastane zmena, rozchod je najlepšia cesta. Ale nikdy, ešte raz podotýkam NIKDY, to nesmiete prehliadať a tváriť sa, že všetko je vlastne v poriadku a už vôbec nemôžete naletieť na ‚obľúbené‘ sladké slová a falošné sľuby.

Veci, ktoré sa možno dajú vyriešiť sú napríklad pokukovanie po iných ženách, fakt, že nepoznáte ľudí z jeho/jej okolia, či už ide o priateľov alebo rodinu, alebo to, že nechce aby ste sa stretávali so svojimi priateľmi. To sú podľa mňa prípady, kedy nie je hneď úplne nutný rozchod. 

A teraz prídu tie veci, pri ktorých sa musíte pozbierať a odísť. A nezabudnúť za sebou poriadne buchnúť dverami. Namiesto slova buchnúť si predstavte trochu vulgárnejší výraz nech to má väčší efekt. 

Túto sekciu alebo zoznam by som začala tými (nechcem to tak povedať ale neviem nájsť vhodnejší výraz) ‚menej‘ závažnými a postupne sa dostanem k takým extrémom, ktoré kričia ‚STOP STOP STOP! Otvor oči a vykašli sa na túto frašku!‘ 

  1. Neprizná si chybu/nedokáže sa ospravedlniť

Áno toto je častý problém a občas si chybu nevie priznať nikto z nás ale v tomto prípade mám na mysli situácie, keď vám váš partner nejakým spôsobom ublíži. V podstate keď urobí niečo, čo vám je proti srsti (a je si toho vedomý) ale neprizná si to pretože on je predsa dokonalý partner a vy len dramatizujete. Všímajte si to. Nie je to nič nezvyčajné, no nie vždy si to všímame ako červenú vlajku.

  1. Kritizuje/uráža vás

Áno kritika je fajn. Posúva nás ďalej, ale vo vzťahu to až tak neplatí. Sakra, ak sa niekto rozhodol byť vo vzťahu so mnou, prečo by ma mal kritizovať za veci, o ktorých už vedel? Napríklad za moje koníčky, alebo môj humor, alebo za niečo čo sa týka môjho výzoru. Áno radšej mi povedz, že v tie šaty na mne vyzerajú príšerne ale nehovor mi, že ja vyzerám príšerne v nich. 

  1. Chová sa ako rodič

Prosím, partnerský vzťah je partneroch, rovnocenných. Nie je o tom aby jeden bol ten nadradený ‚rodič‘ a ten druhý to ‚dieťa‘. Zakazuje/prikazuje vám niečo? Ukážte mu kde sú dvere. Kontroluje vás vo všetkom? Rozhoduje za vás? Maj sa pekne bezo mňa. Preboha, sme predsa nejaké samostatné bytosti a vieme existovať aj samé o sebe. Nepotrebujeme k tomu nechcenú pomoc.

  1. Nerešpektuje vaše hranice

Či už psychické alebo fyzické. A takisto tie sexuálne. Vy viete samé, kde tie hranice máte. Niekde vnútri to viete, pretože to s čím  ste v poriadku a súhlasíte s tým a naopak, to viete len vy. Nikto iný. Ale ten ‚iný‘ to musí akceptovať keď mu tie hranice ukážete. 

  1. Fyzické násilie

K tomuto už asi nemám čo povedať. Facka alebo čo i len náznak alebo pokus o násilie, je konečná. A neexistuje žiadna výnimka a žiadne ‚ale‘. V tejto chvíli končí všetko. 

Áno, ja viem, že ak k človeku prechovávate úprimné pocity, je ťažké sa ho vzdať. Sama som si tým prešla. A dokonca som ignorovala posledné dva body niekoľkokrát. Priznám sa, že ma to prenasleduje doteraz. Keď ma chce partner pohladiť po líci, uhýbam sa alebo sa vždy minimálne myknem. On to chápe, vie prečo sa to deje. V každom prípade, majte sa radi, rešpektujte seba a nenechajte sa ovládať niekým iným. V živote totiž nie je najdôležitejšie byť vo vzťahu. Nepotrebujete to. Je to niečo, čoho súčasťou by ste mali byť len ak sa v ňom cítite dobre. 

Verím, že ak si niektoré z vás takýmto niečím prechádzajú, tak vám tento článok (prosím prosím) pomôže. 

Ľúbte sa a majte krásny deň,

Aj ja vás ľúbim.

KJ