Ema Müller: o názore na feminizmus, sebaláske, body-positivity a viac

Približne okolo obeda sme sa s Emou spojili kvôli nášmu dopredu dohodnutému video call-u.  Ak som aj mala nejakú nervozitu pred našim hovorom, rýchlo opadla pretože na obrazovke sa zjavila “naša” Ema ,ktorá dennodenne na Instagrame dodáva tisíckam žien odvahu aby sa milovali také aké sú, so svojským úsmevom ako si češe vlasy, vo svojej prirodzenej kráse.

Keďže sme blog , ako je už z názvu očividné – zameraný hlavne na feminizmus a jeho stránky, prvá otázka nemohla byť iná ako Ema a jej názor na feminizmus, či sa považuje za feministku a čo si myslí že to znamená.

“Ja sa feministkou nenazývam pretože feministka pre mňa znamená – sú určité skupiny feministiek, ktoré vyslovene naznášajú mužov a dávajú ich do jedného vreca. Preto ja sa feministkou nenazývam a vždy som to aj o sebe tvrdila, pretože ja mužov milujem a myslím si že s mužmi je krásne existovať a takisto ako sú dobré a zlé ženy tak sú dobrí aj zlí muži. Pre mňa feminizmus je preto aj pojem neznámy pretože naozaj som sa mu nikdy až tak nevenovala do hĺbky, ja sa okrem toho aby som vnímala nejaký feminizmus snažím pozerať na ženskú vnútornú a vonkajšiu krásu. Aby sa tie ženy milovali. Myslím že keď to tam začne v tom tvojom jadre, keď sa ľúbiš – ale napríklad je to strašné včera som revala –  neľúbila som sa vôbec. Tá láska tam nie je taká že raz príde a nikdy neodíde ale je to večný boj. Keď sa tie ženy majú rady a keď sú so sebou spokojné tak majú dobrý život. Všetko vnímajú oveľa pozitívnejšie a vyrovnanejšie.”

Ako Ema zhrnula dôvod prečo sa nenazýva feministkou , odpovedala som jej na to že feminizmus v skratke znamená rovnosť medzi mužmi a ženami – aby obe pohlavia mali rovnaké práva. Opýtala som sa jej teda ako sa pozerá na túto problematiku pretože je viac než jasné že stále v našom modernom svete nie je feminizmus na takej úrovni ako by sme chceli, či predstavovali si.

“Samozrejme, to ani netreba riešiť. Som samozrejme stopercentne za to aby ženy mali rovnaké práva. Pretože ženy sú medzi nami, akože ticho ale ženy rodia deti, ženy sa vedia tak starať , v ženách je taká sila bez toho aby som teraz hovorila že v mužoch nie je. Ženy sú proste bohyne a nie je to len tak že hovoríme “SOM BOHYŇA”. Pretože naozaj sme, neskutočné bohyne, ktoré všetko dokážu keď chcú. Len to je ten problém že veľa z nás si myslí, buď nechce to všetko dokázať alebo si myslí že to nedokáže. “

“ Muži – heteráci, ktorým sa páčiš sa samozrejme budú s tebou rozprávať inak ako so svojim mužským kolegom.”

Som bohyňa je pojem už veľmi známy a zaužívaný ako u Emy tak aj u jej sledovateliek, ako vlastne prišla k tomuto pomenovaniu samej seba a ostatných žien?

“ Ja som “ SOM BOHYŇA” začala s prvým takým článkom čo som mala vo Vogue CS. Ja tam vlastne mesačne píšem články a jeden bol na takú božskú tému mám pocit a tam bolo prvýkrát, že som použila toto “ SOM BOHYŇA”. A odvtedy som to tak používala a vždy mi to slovo príde také – mali by sme sa tak brať. Pretože bohyňa je nesilené, bohyňu môžeš vidieť ako Bohyňu lásky,  Bohyňu múdrosti , nehovorím že sme bohyne ako Boh. Pretože to je silné nazvanie a to si nedovolím aby som tak nazývala ženy. Bohyňa je bohyňa , je to naozaj v tej sile ktorú všetky tie bohyne čo poznáme z dejov mali a my ju máme tiež.”

Tie čo sledujú Emu sa tiež začali nazývať bohyňami ale ozaj sa každý deň cítime ako bohyne, tak neuveriteľne úžasné a krásne? Ide skôr o to že sa musíme milovať také aké sme, a to znamená milovať svoje telo také aké je. Iné už nedostaneme, čiže ho musíme milovať so všetkými nedokonalosťami. Ako sa ale dostať do toho bodu aby sme úplne prijali samé seba a hlavne ako to robí Ema že jej nevadí dať na Instagram fotky, ktoré by ostatné ženy asi veľmi ťažko postli na sociálne siete , pokým na nich nevyzerajú tak dokonalo až to je prehnané.

“ Pretože som so sebou spokojná. A mám , poviem to úprimne – frajera ktorý ma miluje, ktorý si myslím že som krásna a dáva mi to pocítiť. Dodáva mi sebavedomie pretože aj sebavedomá žena niekedy potrebuje niekoho kto by jej to sebavedomie dodal. Nehovorím že každý deň nemám zlé nálady ale tak všeobecne mne vôbec nevadí keď sa ukážem a vyzerám strašne pretože ja som so sebou spokojná. Zase na druhej strane mám pocit že je veľa profilov na tom našom Instagrame ktoré ti dajú takú hrču v krku. Sme ženy, pozeráme a porovnávame sa s inými ženami. Ti dá také “ o mon dieu” ona je aká úspešná, ona je aká nádherná. Ja strašne nechcem tento feeling dávať von, aby tie baby to necítili keď pozerajú ten môj profil. Aby ste naopak cítili to že sme kamošky, a že ty máš lepší pocit ako si mala pred minútou. Nie že teraz máš hrču v krku a budeš porovnávať nejaký super život , ktorý ja by som si mohla vyrobiť. Pretože som v Paríži a mohla by som si každý deň sadnúť do nejakej brasserie a tam by som ti ukázala aký skvelý život ja žijem, lebo na Instagrame sa to dá  strašne pekne nafučať všetko. Ale povedala som si že chcem šíriť také to pozitívne, ten pozitívny feeling.”

Ako Ema spomenula už dlhší čas je jej druhým domovom Paríž. Ako sa tam vlastne dostala ?

“Ja som prišla do Paríža pred nejakými deviatimi rokmi na vysokú školu, a študovala som Fashion Business , čiže všetko čo sa týka módy, ale tá business side. Keď už niekde žiješ tak sa to miesto stane tvojou komfortnou zónou a ani sa nenazdáš a už si tam deväť rokov. Po škole som odišla na pol roka do New Yorku, vrátila sa späť a začala pracovať. Moja pracovná cesta bola hrboľatá a stále je. Tu som jedna z milión dievčat ktoré majú veľmi silný prízvuk a snažia sa niečo dokázať. Ale zase na druhej strane to je to čo ma drží pri zemi, pretože ak by som možno bola na Slovenku tak by som bola stále taká namyslená ako keď som chodila na strednú.”

Jej prácou v Paríži je že robí PR manažérku pre módne značky, popritom píše články pre Vogue CS a venuje sa svojmu Instagramu. Ďalším projektom sú jej podcasty Témy Emy, ktoré ako sa zmieni sú jej srdcu veľmi blízke.

“Témy Emy sú pre mňa veľmi dôležité, lebo namiesto aby som od tej ženy niečo chcela,  tak jej dávam. A to je teraz momentálne vo svete niečo , hlavne v tom social media world, čo nám nie je až tak blízke. Lebo vždy čakáš že niečo dostaneš, aby si niečo dala a naopak. Témy Emy sa hlavne stali tak že všetko čo som napísala, potom čítam a sú to veci ktoré zo seba potrebujem dostať. Rozhodla som sa dať to von a zistila som že to nie je len terapia pre mňa ale aj pre iné ženy. Je to nezisková platforma, zatiaľ. Nikdy nevieme čo sa stane. Ale zase je to platforma na ktorej mi veľmi záleží. A chcem jej stále niečo dávať. Pretože to pomáha bez toho aby som od toho čokoľvek chcela.”

Presne, je to nielen terapia pre Emu ale aj pre iné ženy. V ženskom svete je veľa problémov a prekážok ktorým treba čeliť , jedným z nich je aj to aké nároky sú mnohokrát kladené na výzor ženy zo strany spoločnosti. Ema raz na Instagram do storky dala fotku kde bola veľmi, veľmi štíhla s tým že si ani neuvedomovala že to ako vtedy vyzerala by mohol niekto označiť za anorexiu.

“Ja som si neuvedomovala že som mala anorexiu, nemusela som sa našťastie ísť liečiť ani nič. No ja som jednoducho chcela byť chudšia, chudšia a chudšia a najchudšia, pretože som nikdy nebola vysoká na modelku, tak som si myslela že musím byť strašne chudá. A išla som proti sebe a mala som vlastne to telo ešte mladé. Bolo to možno v nejakých mojich štrnástich, pätnástich, šestnástich rokoch.  Takže ono tak išlo chudnúť pretože to telo bolo mladunké možno teraz by som sa natrápila viac ale bola som strašne chudá. Ale strašne sa mi to páčilo , nebude klamať. Veľmi sa mi to páčilo – na to nikdy nezabudnem na moment keď som sa rozhodla že chcem schudnúť veľa kíl, tak som si kúpila nohavičky, nosila som 36tku a kúpila som si 32tku, čo ja mám veľké boky. Anyways, 32ka je malilinké. A vtedy som si ich kúpila a dala do šuplíka s tým že si ich budem dávať dovtedy kým si ich neoblečiem a dovtedy budem chudnúť. A ja si pamätám ten moment, to ráno kedy ja som si tie nohavičky obliekla. Ja som sa cítila ako keby som vyhrala, nad všetkým, nad životom. To bol pre mňa môj neskutočne veľký úspech. No ale ja som po tomto období odišla do Kanady na rok. Tam som bola v strede ničoho v mestečku Jonquière , bola som v hosťovskej rodine a tam som pribrala, to bol znova extrém, nejakých 10-15 kíl. Odvtedy som sa už do takého chudého stavu nedostala. Snažila som sa, nebudem klamať.”

Z predchádzajúcich tém o ktorých sme sa rozprávali, feminizmus, rovnoprávnosť a podobne sa mi načrtla ešte jedna otázka, aký názor má Ema na to aké hračky sa malým deťom “vnucujú”. Ako veľakrát odmalička dáme malým dievčatkám do rúk bábiku, kuchynku a vysávač, ako keby sme ich pripravovali iba na rolu dobrej matky a manželky – čo nie je samozrejme zlé, každá žena má iné predstavy o svojom živote ale veľakrát aj čo sa týka oblečenia – dievčenské veci sú užšie, veľakrát je tam nábeh najmä na ružovú a volániky.  Samozrejme aj tu sa nájdu dievčatká ktorým sa to veľmi páči, a je to v poriadku, skôr ide o to že akonáhle s vyššie uvedenými vecami ženy nesúhlasia sú zo strany spoločnosti považované za “pokazené”.

“Ja by som chcela deti stopercentne. Nebudem limitovať svoje deti alebo ich dávať do nejakého vreca. Ale zase taká tá bezrodová výchova , keď dieťa necháš vybrať – ani s tým moc nesúhlasím. Pretože dieťa keď sa narodí, tak ty si jeho rodič a ty ho naučíš všetko. Mali by sme dať deťom pevný základ. Nehovorím že mojej dcére kúpim kuchynku, ale nebudem jej ani nútiť auto či tlačiť ju na balet. Dám im zdravý základ, ako moji rodičia , nebudem ich k ničomu nútiť. Budem ich matka a kamarátka.”

Q&A – otázky ktoré ste sa chceli opýtať Emy vy

Kedy prišiel taká ten AHA moment a si uvedomila že sa musí milovať ?

Keď som zistila že sa mám rada a mám so seba dobrý pocit tak sa celkovo pozerám na život krajšími očami a je mi lepšie. 

Ako dokážeš žiť život v tak toxickej spoločnosti?

Dosť negatívne. Je aj netoxická,  čím sme obklopení na kilometre, kilometre to asi neovplyvníme, ale ovplyvníme to akými ľuďmi sa obklopujeme my a akých ľudí si k sebe vyberáme. Pre mňa je veľmi dôležité, musíš mať určitú stabilitu aby si sa dobre držala. A tá stabilita či už si to ty alebo ľudia ktorých si ty vyberieš a obklopíš sa nimi. A tí ľudia by nemali byť toxickí, pretože keď stoja vedľa teba tak vlastne tá toxicita zo všedného života, ďalekého sa k tebe až tak ľahko nedostane.

Naschvál tak udržiava priateľa v tajnosti alebo sa mi to zdá?

Nechcem ukázať frajera lebo je to moje súkromie a ukazujem tak či tak už veľa takže si to chcem nechať iba pre seba.

Ako to u nej funguje ráno? Či sa najprv sama sebe nepáči a potom je do seba ?

Ráno to funguje tak a baby všetky to musíte spraviť , ráno bez toho aby si mala akékoľvek myšlienky v hlave, ideš do kúpeľne a dáš si ľadovú vodu na tvár , trikrát. Na zdravie, našťastie, na lásku. A potom uvidíš že sa vlastne zobudíš z toho že sa nepáčiš a si hneď do seba. A samozrejme treba sa k tomu prinútiť ale to je už iná téma.

Aká bola jej cesta k zdravej sebaláske , čo ju inšpirovalo ?

Inšpirovalo ma to že som sa nemala rada. A že som zistila že sa musím mať rada aby som mala rada svet. A tá cesta , ja som stále na nej. Baby vy musíte pochopiť že ja som stále na tej ceste. Ja nie som 100% že sa mám rada. Ale viem ako sa chcem cítiť a k tomu idem.

Aké je to byť dcérou slávnych rodičov?

Je to super, má to svoje čaro, má to svoje muchy. Ale pre mňa sú to v prvom rade moji rodičia a iných nemám. A sú pre mňa dokonalí. Mám ich na piedestáli. Je to tak že ja žijem deväť rokov mimo kde nikto nevie že mám nejakých slávnych rodičov, čo je podľa mňa super. Inak by som bola úplne iná podľa mňa. Sláva ti môže veľmi ľahko vojsť do hlavy. Alebo žiadna sláva ale proste to keď tvoji rodičia, keď si dcéra nejakého slávneho človeka ktorý niečo dokázal tak ty keď niečo dokážeš bez toho aby ti ten človek pomohol, veľa ľudí ti neverí že ti nepomohol. Pretože už máš vykráčanú tú cestu. Je náročnejšie, čo je veľká irónia ale pre deti slávnych rodičov, hovorím z osobnej skúsenosti je náročnejšie niečo dokázať a byť za to videný.

Za rozhovor d’akujeme Eme aj Autorke: Nicol