Fitness ako povinnosť pre každého?

Je fitness povinnosť pre každého? Nemyslím si. Je cvičenie nutné aby sme boli zdraví, sebavedomí a spokojní? Cvičenie pomáha udržiavať kondíciu a zlepšuje aj hormonálne procesy v tele ale zdravé telo funguje aj bez pravidelného cvičenia. Je fitness niečo čo dodá nášmu životu smer? Nikomu áno, niekomu nie. Je to úplne individuálne. 

Poďme si to rozobrať na drobné. 

Nie, nie som fitness trénerka a ani sa ňou neplánujem stať. Samozrejme obdivujem ľudí, ktorí sa touto cestou vydali lebo vedú nie len seba ale aj desiatky, stovky, možno tisícky klientov smerom k vysnívanému cieľu. Pod slovom fitness si niekto predstaví hodiny vo fitness centre s litrami potu na čele, ktorý prúdom steká do očí, pichanie na hrudi a sotva lapanie po dychu. Niekto si predstaví kalórie ktoré práve pohybom spaľuje a premýšľa nad odmenou za vykonanú aktivitu. A niekto si pod pojmom fitness nepredstaví nič lebo ho to nezaujíma a takýto svet mu je doslova ukradnutý. V dnešnej dobe sa často na sociálnych sieťach zobrazuje akýsi kult fitness kde vidíme krásne vyrysované ženy s pevnými telami, s úsmevom od ucha k uchu a mužov čo ich držia okolo tenkého pásu, usmievajú sa a po tehličkách na bruchu im steká pod. Alebo aj voda. Čaro reklám, priznajme si. Boli by tieto ženy krásne aj keby neboli vyrysované? 100% áno. Podľa mňa fyzický vzhľad nedefinuje krásu človeka či je pekný alebo škaredý, závisí od charakteru, vlastností, a tak…o tom inokedy. 

Myslím si že ak sa niekto rozhodne sám od seba začať cvičiť, držať stravu, piť len čistú vodu a prejsť celkovo na zdravý životný štýl je to OK. Takisto ak niekto začne cvičiť len pre radosť z pohybu, endorfíny ktoré mu po dobrom tréningu zaplavia telo a po dvojhodinovom mordovaní vo fitness centre zhreší nejakým obľúbeným jedlom alebo sladkosťou je to tiež OK. A takisto ak sa niekto rozhodne že v živote cvičiť nebude a to čo konzumuje ho nezaujíma je to tiež rozhodnutie daného človeka. V dnešnej dobe, kedy na sociálnych sieťach vidíme rôzne komplikované cviky ktoré vychádzajú z bežných cvikov a niekedy vďaka nedostatočne naťahovaným šľachám či zlej technike vedia spôsobiť viac škody ako úžitku vidíme aj rôzne raw, vegánske, bezlaktózové či bezlepkové alternatívy našich obľúbených jedál. 

Keď som začala cvičiť spočiatku som si dávala strašný pozor na to čo zjem. Rátala som si kalórie, pila som len čistú vodu, nejedla som pečivo, cestoviny, sladkosti, fasfood a tak…Neskôr keď som mala aký taký prehľad koľko za jeden tréning spálim kalórií tak som začala byť aj odvážnejšia v stravovaní. Samozrejme každý mi hovoril že si s mojim výdajom môžem dopriať niečo navyše lebo pri dvíhaní ťažkých váh sa to dobre spaľuje. Pamätám si ten skvelý pocit keď som si po jednom tréningu dala kúsok čokolády a po mesiacoch odopierania som sa cítila fantasticky. Samozrejme denne som hľadala recepty na zdravé čo najmenej kalorické jedlá a aj keď mi nechutili, myslela som že tým svoje telo podporujem. Nikdy som nemala ašpiráciu súťažiť, robila som to pre seba, pre radosť, vďaka tomu som sa vyhrabala z poruchy príjmu potravy.

Postupne som si uvedomila že veľa profilov na sociálnych sieťach sa točí len okolo cvičenia, pohybu a zdravej stravy. Lenže málokto napíše fakt, že kopec ľudí cvičiť nemôže z rôznych zdravotných dôvodov, kopec ľudí na to nemá čas, priestor ani chuť cvičiť alebo sú aj skupiny ľudí čo majú rôzne potravinové intolerancie, skrz ktoré nemôžu tú alebo tú fitness komunitou ospevovanú potravinu konzumovať či pohyb vykonávať. Ja osobne si myslím že fitness/cvičenie nie je povinnosť. Cvičenie by mal človek robiť z lásky k pohybu a nie nasilu lebo ho k tomu núti šikana od ,,kamarátov/kamarátok“, spolužiakov či rodiny. Je na vás ako a kde sa vy cítite dobre. Všetky telá sú krásne a je jedno ako vyzerajú. Pokiaľ sa vám vy samy páčite v zrkadle v tom bode kde ste teraz nie je čo riešiť. 

Tereza Zatko