Hranie PC hier ako dlhoročná záľuba Sandry z @dejepisinak

Youtube kanál Dejepis Inak patrí šikovnej Sandre Svitekovej, ktorá sa netají láskou k histórii a k filozofii. Vo videách odkrýva zaujímavé informácie, ktoré väčšinou na pôde školy nezaznejú. Aj vďaka tomu si získala priazeň mnohých ľudí, ktorí predtým na hodiny dejepisu chodili neradi.
Osloviť Sandru za účelom rozhovoru na tému počítačových hier bola pre mňa jednoznačná voľba. Sandra komunikuje s ľuďmi prostredníctvom svojho profilu na Youtube a Instagrame pomerne často a preto mi neunikla informácia, že je milovníčkou tak spoločenských ako aj počítačových hier.
Práve z dôvodu, že pre niektorých môže byť hranie počítačových hier vyslovene chlapčenskou záľubou, som sa pustila do písania tohto článku. Okrem toho som ja sama vyrastala pri hraní rôznych hier aj na počítači, ku ktorým ma doviedol môj starší brat.
Hoci Sandra vyštudovala históriu a filozofiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, odjakživa ju lákali technológie. Ako malú ju napríklad zaujala kalkulačka, kde si sama snažila vymyslieť vlastnú hru na postreh. „Stopovala som čas v sekundách v takejto forme: 11:11, 22:22, 33:33… potom som si začala pýtať darčeky ako tetris, tamagoči.“ Napriek tomu, že sa „gamingu“ venuje už takmer 18 – 24 rokov, svoj prvý počítač dostala až vo svojich 10 rokoch. Hry na počítači predbehli skúsenosti s hrami na konzole. „Najprv so Segou (NES) a potom s Playstation 1. Myslím, že tá Sega mohla byť v 4. roku života a Playstation som dostala k 6. narodeninám.“ V spoločnosti platí, že nás najväčšmi formuje prostredie v ktorom vyrastáme a pôsobíme. Ani Sandra a jej náklonnosť k hrám nie je toho výnimkou. „Mala som aj najlepšieho kamaráta, ktorý býval vo vedľajšom vchode a s ním sme sa v tom navzájom podporovali.“ Okrem najlepšieho kamaráta to bol aj jej otec, ktorý pravdepodobne usúdil, že vzdelanie na úrovni počítačových znalostí nebude na škodu. „Ako dieťa také hračky nemal a s odstupom času, keď sa nad tým zamyslím, mám pocit, že si niečo kompenzoval, pretože aj jeho to fascinovalo a bavilo. Občas sme niektoré hry hrávali dlhé hodiny aj spolu. Myslím, že to robil aj kvôli tomu aby zabezpečil, že aspoň niekto v rodine bude IKT rozumieť. Asi správne vyhodnotil situáciu, že IT bude časom patriť k elementárnej gramotnosti a preto ma aj poslal na 8 ročné gymnázium so zameraním na informatiku a matematiku.“


Vo všeobecnosti vnímam, že nie všetky informácie hovoriace o počítačových hrách a ich dopade na ľudí sú pravdivé. Jednou z nich je jednoznačne aj presvedčenie, že vedú k násiliu, agresivite a strate kontaktu s inými ľuďmi. Pravda môže byť a veľakrát aj je iná. Sandra spoznala hraním hry World of Warcraft aj svojho životného partnera, s ktorým je už viac ako 10 rokov. „Najviac ma bavia online RPG hry, v ktorých môžem hrať za rôzne postavy so skutočnými ľuďmi z celého sveta. Baví ma to aj kvôli kompetitívnosti a kvôli tomu, že takéto hry nemajú nikdy koniec a zakaždým zažijem úplne iný neopakovateľný zážitok“
Hraním hier plynie čas akosi rýchlejšie. Vzhľadom na to, že Sandra pracuje a tvorí videá na Youtube, ma zaujímalo koľko priestoru venuje práve počítačových hrám. „Záleží od typu hry. V súčasnosti pri RPGčkách dokážem stráviť tak 1-2 hodiny maximálne. V dospelosti sa z času stane veľmi vzácna komodita a ja osobne si čas prísne organizujem.“ Počas dospievania, keď tých povinností je menej, majú teenageri omnoho viac času stráviť za počítačom. „Počas puberty cez letné prázdniny som bola schopná “ťahať šichtu” od 7 rána do noci. Avšak aj v súčasnosti, keď sa ku mne dostane hra s príbehom a dobrou mechanikou, som schopná vo voľnom čase venovať pozornosť iba jej. Je to niečo také, ako keď ste posadnutí čítaním dobrej knihy alebo dopozeraním výborného seriálu na Netflixe.“
Ani Sandru, podobne ako mnohé iné dievčatá, neminuli nechápavé reči zo strany iných ľudí. Boli to paradoxne dievčatá a ženy, ktoré nerozumeli jej vášni. „Chalani v mojom okolí z toho boli naopak vždy pozitívne prekvapení a tešili sa, že rozumiem ich zanieteniu a môžeme zdieľať skúsenosti.“ V období puberty začali chlapci Sandru vnímať viac ako len spoluhráčku. Bola objekt ich záujmu a stala sa pre nich atraktívna zo sexuálneho hľadiska. „Keď som zo začiatku hrávala WoWko, bála som sa prehovoriť vo svojej guilde cez mikrofón. Akonáhle započuli, že som žena, tak padali otázky, či mám priateľa alebo čo mám na sebe práve oblečené. Niektorí z nich chceli itemy z bossov vymieňať za moje obnažené fotky.“ Sandra bola predovšetkým zanietenou hráčkou a nie objektom rozposielajúcim fotografie. Svoje miesto si obhájila a nastavila hranice. Zaujala takú rolu v hre bez ktorej by jej spoluhráči nemohli fungovať a tým obe strany docielili k vzájomnému rešpektu.
Sandra je v podstate dôkazom, že nielenže existuje priateľstvo medzi mužom a ženou ale aj, že neexistuje delenie na chlapčenské a dievčenské (počítačové) hry. „Pri počítačových hrách existujú iba preferencie danej osoby a preto sa delia podľa témy/žánru alebo funkčnosti.“
Hranie počítačových hier nemusí byť len závislosťou. Nepriamo to môže človeka motivovať k vyššiemu záujmu o počítač ako taký, hoci samotná hra nenaučí väčším schopnostiam v IT priestore. Sandre väčšinou pomáhali návody na internete alebo rada od dobrého kamoša. „Spomínam si, že keď som si chcela nainštalovať hru, tak už aj to vyžadovalo určité zručnosti, ktoré som však našla v návodoch na internete, poprípade mi ich ukázal nejaký kamoš.“ Okrem toho na hodinách informatiky pochopila svoju záľubu o čosi viac vďaka programovaniu jednoduchých hier v rôznych programoch.
Sandra so svojím projektom Dejepis Inak vyplnila miesto na slovenskej youtube scéne. Čoraz viac ľudí využíva sociálne siete a internet ako priestor na propagáciu rôznych vzdelávacích činností. Pokiaľ by si však svoj sen chcela splniť, pravdepodobne by tiež patrila k prvým na Slovensku. „Venovať sa hrám profesionálne bude asi navždy môj nesplnený sen.“ Sama priznala, že hoci ju hranie hier veľmi baví, nikdy nebola až tak dobrá, že by sa mohla kvalifikovať. „V hodnotených zápasoch alebo v rankoch som bola vždy taký lepší priemer ale ako diváčka som sa zúčastnila aj šampionátu v Kolíne nad Rýnom, poprípade v Prahe európskej verzií Blizzconu.“
Síce platí, že počítačové hry hrajú v súčasnosti prevažne chlapci a muži, neznamená to, že je táto činnosť výlučne mužskou. Možno aj vďaka Sandrinej otvorenosti, nebudeme naďalej pozerať na dievčatá hrajúce hry na počítači ako na zvláštne, divné a chlapčenské a tým vytvárať pre ne priestor menejcennosti. To, čomu sa venujeme vo voľnom čase neurčuje naše pohlavie ale formuje osobnosť.

Autorka článku: Dana