Je feminizmus na Slovensku stále potrebný?

Rovnosť pohlaví je ukotvená v našej ústave, ženy majú na našom území už 100 rokov právo voliť,  môžu študovať vysokú školu podľa svojho výberu, hlásiť sa na akúkoľvek pracovnú pozíciu, podnikať a kandidovať do parlamentu aj za prezidentku. Napriek tomu je moderný feminizmus mnohými kritizovaný kvôli názorom, že rovnoprávnosť na Slovensku je už dosiahnutá a uzákonená. Nie je to proste tak, že ženy zastávajú menej dobre platených riadiacich či politických pozícií pretože si vyberajú vysoké školy s horším uplatnením, sú menej priebojné, či pred kariérou uprednostňujú materstvo?

Tým najzávažnejším problémom, ktorý spôsobuje rodovú nerovnosť v spoločnosti je predsudok, že žena je tá, ktorej prináleží sa starať o deti, starších, chorých a o domácnosť. Ženy sú väčšinou tie, ktoré sa po materskej dovolenke rozhodnú pokračovať v starostlivosti o dieťa na dovolenke rodičovskej. Omnoho vyššia miera starostlivosti o dieťa zo strany žien môže byť samozrejme z dôvodu, že žena sa naďalej o dieťa starať chce. Vo väčšine prípadov je to však aj omnoho výhodnejšie z finančnej stránky, keď otec dieťaťa zarába viac peňazí. Ďalej k tomu prispievajú spoločenské očakávania, a aj neprítomnosť zákonov, ktoré sú v platnosti napríklad na Islande, v krajine s najvyššou mierou rodovej rovnosti.  Tu si z 9 mesačnej materskej dovolenky je každý rodič povinný vyčerpať 3 mesiace a zvyšné 3 je možné si ľubovoľne podeliť. Zároveň každý rodič dostane na materskej 80% svojej výplaty. Nie je to výhodnejšie pre oboch rodičov? Dieťaťu a otcovi sú vytvorené lepšie podmienky pre rozvíjanie vzťahu už od začiatku života dieťaťa a obaja rodičia majú skúsenosť so starostlivosťou a výchovou. Taktiež to zabezpečuje vyššiu pravdepodobnosť, že po uplynutí materskej bude starostlivosť o dieťa rozdelená rovnomernejšie. V neposlednom rade, pri rozdelenej starostlivosti by matka nevypadla z pracovného života na napríklad 3 roky, čím by sa mohol znížiť finančný rozdiel vo výplatách rodičov. 

Predstava, že ženy sú tie z páru rodičov, ktoré sa po pôrode budú starať o dieťa je však implementovaná na všetky ženy, aj na tie, ktoré dieťa mať nechcú. Preto mnohé firmy pri výbere pracovníkov uprednostňujú mužov, ktorí po pár rokoch (mesiacoch) neodídu na materskú. Taktiež zamestnávatelia už dopredu predpokladajú, že rodič, ktorý bude vypadávať z práce kvôli starostlivosti o choré deti bude matka. Ďalej sa vo všeobecnosti očakáva, že ženy budú tie, ktoré sa postarajú o starších/chorých členov rodiny, a samozrejme o domáce práce. Z tohto je zrejmé, že keď sa žena vráti z práce a čaká ju doma ďalšia šichta s deťmi, s pomáhaním s domácimi úlohami, varením večere, umývaním riadu, chystaním desiatej na nasledujúci deň a bežným upratovaním, nezostáva jej veľa času na ďalšie vzdelávanie

v obore, v ktorom pracuje a na oddych, ktorý je nevyhnutný pre podávanie pracovných výkonov. Nižšia schopnosť dobre sa zamestnať kvôli predsudkom, vypadnutie z pracovného kolobehu na roky v prípade materskej a rodičovskej dovolenky a únava z nerovnomerného rozdelenia starostlivosti o deti a domácnosť ústia v nižšie platy a dôchodky žien. 

Ďalším faktorom prispievajúcim k rodovej nerovnosti je nedostatočné zastúpenie žien v politike. Nie že by v spoločnosti nebolo dosť kvalifikovaných adeptiek, problém je skôr s ich sebavedomím pri posudzovaní vlastných schopností, ktoré ich odradí od kandidatúry. Pri mužoch nastáva problém opačný, a to nadhodnocovanie svojich schopností (na čo vidíme príklady ako v domácej, tak aj zahraničnej politike). Tým, že sa politika vo všeobecnosti berie ako mužská doména, málo žien do politiky aj kandiduje a dostávame sa do bludného kruhu. Zvyšovanie počtu političiek však láka do politiky ďalšie ženy, bolo dokázané v analýze Amelie Showalter. 

Viac žien v parlamente vedie k vyššej miere rovnosti. Keďže teraz predkladajú a schvaľujú legislatívu, ktorá ovplyvňuje život každého občana a občianky tohto štátu, z neproporcionálne väčšej miery muži, zvýšenie počtu poslankýň by ponúkol aj ženský pohľad na riadenie štátu. Zároveň, keďže to vyzerá tak, že nášho ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý na sociálnych sieťach uverejňuje vtipy posilňujúce toxické rodové stereotypy, nebudí v noci otázka rodovej rovnosti, možno by pri rovnomernejšom zložení parlamentu prišli na pretras aj zákony pomáhajúce postaveniu žien. Na inšpiráciu si vezmime Španielsko, kde firmy nad 50 zamestnancov musia po novom informovať o platových podmienkach svojich pracovníkov alebo opäť Island, kde je nelegálne na základe pohlavia vyplácať za rovnakú prácu odlišnú mzdu, a kde sa problematika rodovej rovnosti vyučuje na školách. 

Možno by však na začiatok stačilo potlačiť neustále nutkanie na sprísňovanie prístupu k interrupciám a zahľadieť sa na odstránenie problémov, ktoré brzdia rozlet ako žien, tak i celej spoločnosti. Lebo tie krajiny, ktoré patria k najvyspelejším na svete, majú najvyššiu mieru rodovej rovnosti. A práve rovnosť nie je dôsledok vyspelosti, ale vyspelosť dôsledok rovnosti. 

Odpoveď na to, či sú teda ženy naozaj menej schopné ako muži zistíme až vtedy, keď pre každého člena spoločnosti budú nastavené rovnaké podmienky, s rovnakým dielom starostlivosti oboch pohlaví o potomstvo a domácnosť, a bez stigmatizácie žien ako menej

súceho pohlavia na vykonávanie povolaní, v ktorých dnes dominujú muži. A k tomu potrebujeme aj dnes feminizmus.

ZDROJE:

https://dennikn.sk/988272/zeny-musia-zarabat-ako-muzi-island-ako-prvy-stat-tresta-firmy-ktore-neplatia-za-tu-istu-pracu-rovnako/

https://medium.com/thelist/madam-president-role-model-in-chief-45bac4ac6147#.1w7t16cdk

https://www.thelocal.es/20201014/spanish-firms-face-fines-over-gender-pay-gap

https://www.globalcitizen.org/en/content/7-iceland-feminist-law-women/

Angela Saini: Inferior 

Kristen R. Ghodsee: Why women have better sex under socialism

Dominika Rišňovská