Je výchova chlapca a dievčaťa rozdielna ?

Keď sa dieťa narodí, vieme určiť jeho pohlavie. Fyziologicky vieme povedať či je ženské alebo mužské. To je však jediná vlastnosť , ktorú vidíme a vieme ju potvrdiť. Kedysi sa výchova chlapcov a dievčat líšila. Chlapcov učili boju, športom, finančnej gramotnosti, zatiaľ čo u dievčat dominovalo učenie domácim prácam, tancu a starostlivosti o deti. V novodobej spoločnosti sa tieto rozdiely postupne vytrácajú a výchova oboch pohlaví sa výrazne nelíši. Je to však naozaj tak? 

Výchova detí je vo všeobecnosti zložitá vec. Pred rodičmi stojí ťažká úloha, vychovať  plnohodnotného člena spoločnosti. Na výchovu neexistuje návod (aj keď je na trhu mnoho skvelých kníh) a každé dieťa i jeho potreby sú individuálne a treba k tomu i tak pristupovať. Veľkou chybou, ktorú rodičia robia, je rôzny prístup k výchove závisiaci od pohlavia detí. Ako učiteľka som sa niekoľkokrát stretla s negatívnymi názormi rodičov na niektoré spoločné aktivity pre deti. Často sa stáva, že deti chcú vyskúšať hračky , ktoré nepoznajú z domu a tak sa  chlapci hrajú napríklad s kuchynkou alebo kočiarom a dievčatá naopak zaujmú autodráhy či nákladné autá. Neskrývané prekvapenie a istá forma pohoršenia ,niektorých rodičov zvykne prekvapiť aj mňa, našťastie sa to stáva stále zriedkavejšie. Je skutočne také pohoršujúce ak dievča nechce voziť bábiku v kočiari ale miesto toho si radšej poskladá vlakovú dráhu ? Mali by byť rodičia proti tomu aby sa chlapec hral že upratuje či varí ? Rozhodne nie. Dôležitá vec, ktorú si musíme uvedomiť je ,že deti opakujú správanie svojich vzorov. Detské vzory sú v prvom rade ľudia s ktorými žijú v domácnosti a ľudia s ktorými sú najčastejšie. Spravidla sú to rodičia, súrodenci, starí rodičia alebo učiteľky či vychovávateľky. Pokiaľ je teda v rodine zaužívané, že otec chodí do práce a matka je doma a venuje sa domácnosti, deti to vnímajú ako fakt. Ak je situácia opačná, že pracuje matka a otec je doma a stará sa o domácnosť, trávi s deťmi viacej času, osvoja si tento model a bude im to pripadať prirodzené rovnako ako model jeden. Uvedomenie si tohto faktu je základom k dobrej výchove detí bez rozdielu pohlavia. Musíme deťom ukázať všetky modely rodín, ktoré v spoločnosti poznáme.

Ako teda vychovávať chlapcov a dievčatá aby si boli nakoniec rovnocennými partnermi ? Ako som už načrtla , deti sa kedysi vychovávali podľa toho akého boli pohlavia. Sama si z môjho detstva pamätám, že chlapci neupratovali. Vždy keď sme mali na škole upratovacie práce tak chlapci nič nerobili. Prečo ? Pretože bolo zaužívané, že upratovanie majú robiť dievčatá. Veď aj všetky pani upratovačky boli ženy, tak čo by to robili chlapci nie? Mali ste niekedy na škole pracovné vyučovanie? My áno, bolo to varenie pre dievčatá a práce v dielni pre chlapcov. Nuž nebolo to moc spravodlivé. Rovnakých príkladov by som tu mohla napísať ešte stovky.  Mojim cieľom však  nie je sťažovať sa na to, že som nikdy nebola rovnocenná s chlapcami. Mojim cieľom je aby ste si z tohto článku vzali to, že rovnocennosť pri výchove detí je základom pre rovnocennosť v dospelosti. 

Učme deti vážiť si seba, svoju prácu a úsilie. Rovnako ich učme vážiť si to u ostatných. Nepodporujme stereotypy, ktoré v modernej spoločnosti už nemajú miesto. A zároveň nevytvárajme rozdiely medzi tým či vychovávame chlapca alebo dievča. Buďme k obom rovnako prísny aj láskavý. Učme ich samostatnosti. Ukážme im ako funguje domácnosť. Nechajme ich vyložiť umývačku, upratať si hračky, zasunúť stoličku. Nerobme veci za nich, len im pomôžme aby svoj cieľ dosiahli. Zahoďme stereotyp, že sú mužské a ženské práce a učme ich všetkému rovnako. Netvárme sa, že dievča niečo nezdvihne lebo je to priveľké a ani, že chlapec to zodvihnúť musí lebo inak je menejcenný. Rešpektujme individualitu každého dieťaťa a nechajme ho rásť a dospievať v prostredí, ktoré nevytvára zbytočný stres tým, že má isté očakávania na základe pohlavia. Vysvetľujme, že je normálne ak nemá každý deti a neexistuje iba vzťah muž –žena. Učme ich zvládať svoje emócie tak aby nemali potrebu hľadať živé ciele v nikom zo svojho okolia. Ani v sebe samom. Vysvetľujme im čo znamená rodová rovnosť už odmala. V každom období života sa to dá poňať inou formou. Nerobme rozdiely a rozdeľujme povinnosti spravodlivo aby každý skúsil všetko. A aj keď neuspeje , povzbuďme ho.

Všetko čo som spomenula vyššie môže dopomôcť k tomu, že v dospelosti budú deti rovnocenné. Avšak musíme tlačiť aj na spoločnosť aby to tak bolo vnímané globálne. Pretože nezáleží na pohlaví ani na tom v akom tele sa dieťa narodí. Nič z týchto faktorov neurčuje aký človek z toho dieťaťa vyrastie. Môžeme ho formovať a byť mu dobrým vzorom. Nesmieme podľahnúť tlaku spoločnosti a nútiť ho byť niekým s kým sa ono nestotožňuje. Musíme ho vedieť brániť a v každej situácii mu otvoriť dvere aby vedelo, že ho ľúbime. Len takto zničíme výchovné stereotypy v spoločnosti a dáme deťom možnosť byť v nej plnohodnotným členom. 

Kristína Z.