Každý deň lepší….

Zrazu na teba príde ten pocit, kedy si povieš dosť, ty to takto ďalej nechceš. Chceš zmenu a chceš ju hneď a teraz. Všade píšu urob si plán, ideálne niečo na odškrtávanie a nalep si to na dvere, či zrkadlo, nech to máš každý deň pred očami. Áno, začínaš cvičiť, každý deň budeš chodiť behať, veď čerstvý vzduch je zdravý, pri behu sa ti vyplavia endorfíny a celá budeš žiariť. Dobre, možno zo začiatku naberieš trošku červene do líc, ale to nevadí, lebo veď v lete budeš ohurovať svojím novým telom. 

Odbehneš pár kilometrov, vybehneš schodmi do bytu, lebo veď ty už výťah nepotrebuješ a pokračuješ drepmi. Okrúhly zadoček je cool, takže nechceš zaostávať. Celá namotivovaná si dáš smoothie s proteínom, nech sa v tele deje všetko čo má a odškrtneš si prvé okienko svojho zatiaľ dvojtýždňového plánu. Veď potom si spravíš nový, dlhší a náročnejší. Si na seba pyšná, aká si odhodlaná a všetko v tvojom živote už pôjde len tak ako si si naplánovala a nič iné neberieš. 

A o tri dni ti prídu kamošky krámy. Ležíš v posteli a rátaš koľko hodín prešlo od poslednej tabletky, ktorú si vzala, aby si mohla prehltnúť ďalšiu, lebo tá ťa už určite postaví na nohy. Druhý deň tiež ešte preležíš, ale už si sa zvládla presunúť na gauč pred telku. Na tretí si schopná vyjsť z postele a vziať si pohár vody aj bez toho, aby si otravovala všetky osoby, s ktorými bývaš. 

Tvoj plán bol zničený. Život je hrôza a ty nikdy nedosiahneš, čo si chcela. Otvoríš instagram, skroluješ farebnými fotkami a v duchu si nadávaš, že si nemožná a hovoríš si, prečo nemôžeš mať nohy ako Lucia, chodiť na túry ako Žaneta, bicyklovať ako Katka, či rozprávať desiatimi jazykmi ako Janka. 

Pozri sa. Ono to tak v živote nefunguje, že dostaneme vždy a všetko presne podľa našich očakávaní. Prezradím ti, keď som bola mladá (a hlúpa) som si vravela, že nieee, ja si nemôžem ísť dorábať externe konzervatórium popri vysokej, lebo veď to je sedem rokov, to určite v tej dobe otehotniem a už by som si to aj tak nemohla dokončiť. Ehm, no, tu sme asi o desať rokov neskôr. Kamarátky, ktoré si konzervatórium robili to dokonca mohli dokončiť v skrátenom čase asi štyroch rokov, a dieťa ako tak pozerám okolo seba stále nemám. 

Chápeš čo ti tým chcem povedať? Keď niečo chceš, normálne sa zober a pusti sa do toho.  Pokojne začni s piatimi, či desiatimi minútami každý deň. Ono to vyzerá ako že vlastne nič nerobíš, ale ono sa toho deje veľa. Aj napriek len piatim minútam, možno príde deň, kedy to porušíš. Ale pošepnem ti tajomstvo. Je úplne jedno, že to nejde podľa plánu, nikdy to presne podľa plánu nepôjde. A predsa nikto nepovedal, že po dvoch pokazených dňoch nemôžeš pokračovať, kde si prestala. 

Ver mi, každý deň keď sa budeš venovať sebe, či nejakému svojmu snu, na ktorý nikdy nebol pravý čas, bude perfektný deň, lebo veď ty si dnes stihla aj to, čo si chcela pre seba. Aj keď je to nejaká úplná šialenosť, že sa naučíš po čínsky a možno vlastne do Číny ani nikdy nepôjdeš, či skúsiš akrobaciu na šáloch, alebo jazdiť na motokárach, a čo je koho do toho, čo si želáš? Chceš to? Nerieš ľudí, ty teraz riešiš seba. Nájdi si nejakú aplikáciu, kurz (samozrejme teraz len online, lebo veď stay safe), videá, hocičo čo ti môže pomôcť. 

Chceš behať? Obleč sa a choď, aspoň kráčať. Chceš viac čítať? Tak odhoď telefón z ruky. Čím viac budeš na tom, čo naozaj chceš pracovať, tým sa budeš cítiť lepšie. Čím sa cítiš lepšie, tým sa každodenné ups and downs ľahšie prekonávajú a dni dostanú nový nádych. Lebo budeš vedieť, že istú čas dňa, sa venuješ len a len sebe a svojej čínštine/behu/knihe/skin care/doplň si, čo chceš.  Simple as that. Tak, čomu dnes venuješ svojich päť minút? 

Lenka Volčková