OBJEKTIVIZÁCIA ŽIEN v literatúre

Na hodine slovenského jazyka som, ako každý maturant gymnázia, natrafila na vitalistickú poéziu slovenských básnikov Emila Boleslava LukáčaJána Smreka. V tomto článku chcem poukázať na pár dych vyrážajúcich básní, v ktorých podľa môjho názoru, badať objektivizáciu a obťažovanie žien.

Aj keď si uvedomujem, že to, čo je v básňach napísané nemusí korešpondovať s autorovým skutočným  životom a presvedčením, myslím si, že je správne k tomu zaujať postoj a pochybovať o význame básní, či ich opisov v učebniciach. Poďme si najprv rýchlo predstaviť, čo je to objektivizácia a čím sa vyznačuje obdobie vitalizmu podľa učebnice pre stredné školy (citácia), v ktorom títo básnici písali.

OBJEKTIVIZÁCIA

 V sociológii sa za objektivizáciu pokladá správanie a nazeranie na osobu ako na objekt alebo vec. Je to dehumanizácia, uberanie na ľudskej dôstojnosti. Poznáme viacero typov objektivizácie ako napríklad

  • nástrojová – využívanie človeka pre rôzne vlastné účely,
  • privlastňovaciu – privlastňovanie si človeka,
  • neatonómnu – zaobchádzanie s osobou ako s nesvojprávnou,
  • sexuálnu – sexuálne obťažovanie a vnímanie osoby ako sexuálneho objektu.

Psychológovia sa domnievajú, že vplyv objektivizácie na ženách sa môže výrazne odzrkadliť na ich mentálnom zdraví. Vedie ich k neustálemu kontrolovaniu svojho tela, komplexu menejcennosti, pocitu hanby a úzkosti. 

VITALIZMUS

„Myšlienkový prúd vitalizmus, ktorý presadzoval radostné a optimistické nazeranie na svet, bol bezprostrednou reakciou na osobné skúsenosti ľudí počas prvej svetovej vojny, na očakávaný mier a obnovu zničených hodnôt. Názov získal z latinského vita – život. Súvisí aj s estetickými východiskami francúzskeho vedca a literáta Henriho Bergsona, najmä s myšlienkou, že základom života je životná energia, sila (l´elan vital). Hybnou silou sveta je schopnosť žiť a tvoriť (témy budovania, stavania, konštruovania, hrania sa). Životný elán sa prejavuje tak, že človek 20. storočia vníma krásu života všetkými zmyslami (senzualizmus až živočíšnosť) a verí v spoločenstvo ľudí. Najčastejšie vitalistické témy boli mier, mladosť, krása, láska, priateľstvo a život vo všetkých jeho podobách.

Novým prvkom je erotické zameranie ľúbostnej poézie (jasne formulované a bez opatrných náznakov) a mužská razantnosť až sebeckosť v láske. E.B. Lukáč chápe lásku problémovo, ľúbostný vzťah je plný napätia; naráža na túžbu ženy a muža. V ľúbostných veršoch E. B. Lukáča naplno vyniká kultivovanosť a talent básnika.“

K článku ti pripájam aj konkrétne básne, aby si si na nich vedel/a urobiť kritický názor sám/sama.

EMIL BOLESLAV LUKÁČ: DRAVÝ POCIT

Rameno skvelo sa jak alabaster biely,
sťa vĺča hladne som si sýtil rudé pery.

Koruna vlasov dráždila sťa žltý zamat,
chcel som v nej vlastnú vášeň zdrviť, zlámať.

Hruď dmula sa… (Sme sadli v smaragd trávy),
vo mne sa vzbudil pocit divý, dravý.

Ten pocit večný, ktorý láka, láka
každého muža
, hrdinu i neboráka,

ten pocit výbojný, čo cíti celé tvorstvo,
i krásna gazela, i človek biedny, torso,

ten pocit, milovať a zožať lásky dane
zakliate, sväté, hriešne, požehnané

a vysať všetko skvostné, čo mi môže dávať
hruď, ruky, oči, tela mäkký zamat

rameni ovisnúť kol mladej dievčej šije
a zlomiť slabý vzdor a splniť, za čím nyje1

a nedbať nič, že oko slzou daždí
a strhnúť so sebou, ta hroznej do priepasti

a v momente tých mdlých a mĺkvych minút
s posledným žhavým bozkom zhynúť…..zhynúť

(1túži)

JÁN SMREK: MNE DEDINČANKA STEPILÁ

Mne dedinčanka stepilá2

bezmála hlavu zmútila:

čižmičky, sukňa riasavá –

to dievča sa mi pozdáva!

Závidím tomu šuhaju,

ktorého rty ju bozkajú

ktorý štíhle bôčky jej

objíma vôli po svojej.

Ba repcem osud na celý,

že cesty moje zavreli

predo mnou raj i pôvab ten,

v ňom žije vieska3 deň po deň.

Banujem, že som halenu4

a strechu domu slamenú

zamenil a šiel v iný kraj,

kde obledol môj obličaj.

Keď chladný vietor jesene

horami u nás zastene,

ja k našim idem s túžbami,

by neboli mi neznámi.

Mne hrdosť v očiach plápolá,

keď vidím ľud dookla,

tie silné, zdravé nevesty

a devy plné prelesti5.

Ja každú rád by ospievať

a každej rád by srdce dať,

však jednej dám ho? – to je boj! –

Ja rád mám všetky, Bože môj!

(2 driečna, 3 dedina, 4 mužský kabát, 5 pôvabu)

Som si vedomá toho, že kedysi ľudia brali slovo o ženách na ľahšiu váhu a bolo to „v poriadku“. Nemôžem poprieť ani to, že títo básnici mali iné krásne básne (napr.: E. B. Lukáč: Nenávidíme? Milujeme?, Ján Smrek: Cválajúce dni), avšak to akým spôsobom sú opisované tieto básne v našich učebniciach podľa mňa v poriadku nie je.

Prečo by sme (aj nevedomé chyby) týchto básnikov mali prekryť nálepkou živočíšnosť, mužská razantnosť alebo krása a láska vo všetkých jej podobách? Kultivovanosť básnika? Prečo nepomenujeme skutočnosť?

Autorka: R.R.

ZDROJE: vlastné +

https://en.wikipedia.org/wiki/Objectification

Fredrickson, B. L., & Roberts, T. A. (1997). Objectification theory: Toward understanding women’s lived experiences and mental health risks. Psychology of women quarterly, 21(2), 173-206

POLAKOVIČOVÁ, Alena a kol. 2016. Literatúra pre stredné školy. III. vyd. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, spol. s.r.o., 2016. 66-70 s. ISBN 978-80-8120-420-3