Panický záchvat

Keď niekomu poviem, že trpím panickými záchvatmi už niečo cez desať rokov, pozerá na mňa šokovane. A ešte šokovanejší ten človek je, keď mu opíšem, čo to vlastne panický záchvat je. Vtedy je rád, že nič také nezažíva a zároveň ma ľutuje, pretože pre mňa je to na dennom poriadku. Ale je panický záchvat naozaj taký desivý? Čo ho vyvoláva a ako sa mu dá zabrániť?

Hlavnou charakteristikou panickej poruchy sú opakované záchvaty úzkosti až paniky. Ataky väčšinou trvajú len niekoľko minút. Prichádzajú bez zjavnej príčiny a teda ich príchod nemožno predvídať. Často sú tieto stavy sprevádzané celou paletou rôznych telesných príznakov: búšenie srdca, potenie, triaška, sucho v ústach, ťažkosti s dýchaním, bolesti alebo nepríjemné pocity na hrudníku, pocit roztraseného žalúdka, návaly tepla alebo chladu, pocity znecitlivenia alebo mravčenia. Tiež sa môžu dostaviť príznaky zmeny duševného stavu: pocit závrate, mdloby, nepokoj, točenie hlavy, pocit, že to čo sa deje je nereálne, strach zo straty kontroly, zo „zbláznenia sa“, zo straty vedomia, zo smrti.

Ale aby som čitateľku, či čitateľa tohto článku príliš nevystrašila, chcem dodať pár poznatkov a rád, ktoré poznám zo skúsenosti. Keď človek zažíva panický záchvat, je potrebné si v tej chvíli uvedomiť, že ak sa nám v mysli vynárajú negatívne myšlienky, nemôžeme im veriť. Je to ťažké, ale ak sa ataky opakujú, dá sa naučiť to ovládať. Najdôležitejšie je začať dýchať, hoci sa to niekedy možno nedá. Malé nádychy a výdychy, ktoré neskôr prejdú do väčších. Takisto je dobré predstaviť si nejaké miesto alebo osobu, s ktorou nám je dobre. Jednoducho sa zamerať na niečo iné. Zavolať kamarátke/kamarátovi. Porozprávať sa s niekým blízkym. A ak sa nám náhodou tento panický záchvat stane a my sme sami, pomáha i trik 5, 4, 3, 2, 1. To znamená, povedať si v mysli (či nahlas) päť vecí, ktoré okolo seba vidíme, dotknúť sa štyroch rôznorodých vecí, pomenovať tri veci, ktoré počujeme, dve veci, ktoré môžeme ovoňať a jednu vec, ktorú môžeme ochutnať. Tento trik slúži na odpútanie mysle od strachu z paniky a zameranie sa na niečo, čo poznáme. Takisto slúži na zachovanie kontroly nad situáciou. 

Panickými záchvatmi môžu trpieť tie osoby, ktoré majú ďalšie psychické problémy, ale i tie, ktoré žiadne ďalšie nemajú. Ak náhodou ty, kto si toto číta, dostávaš takéto ataky a bojíš sa, či ti nie je niečo zlé, alebo si, nedajbože, myslíš, že si blázon, uistím ťa, že bláznom nie si. Panickým záchvatom trpí 1,5 % – 3,5 % populácie. Nie si v tom sama/sám. Panický záchvat, úzkosť, či depresia, alebo iná psychická porucha ťa nedefinuje. Je tvojou súčasťou, ale nie si to ty. Ty, nerovná sa panika, strach, úzkosť. To je dôležité si uvedomiť. Ak sa ti ataky opakujú často a nevieš ich kontrolovať, je potrebné vyhľadať odbornú pomoc. Hoci mne sa stávajú už dlhú dobu, dokážem sa s nimi vysporiadať. Niekedy mi pomáha plač. Vnútornú bolesť dostanem zo seba prostredníctvom sĺz. Ani na tom nie je nič zlé. Každý z nás sa s tým vysporiadáva inak. No neignorujme to. Práve naopak, akceptujme ten pocit, ale nedajme mu moc, aby nás ovládal. A hlavne, buďme taktní a pomáhajme si navzájom. Neodsudzujme sa za psychický problém. Častokrát zaň sami nemôžeme. Nezabúdajme, že je v poriadku nebyť v poriadku.

Zdroj:

https://lekari.sk/lekarsky-clanok/Panicka-porucha-28.html

Hana L.