Prečo Prijímať Potraviny?

Niekedy si myslíme, že poruchy príjmu potravy nikdy nebudú náš prípad. Používame frázy ako „veď tak sa proste najedz, čo je na tom.“ Ibaže ono je na tom dosť veľa …

Poruchy príjmu potravy (PPP) sú psychické ochorenia, ktoré sa prejavujú abnormálnymi stravovacími návykmi poškodzujúcimi organizmus. Tieto poruchy postihujú všetky pohlavia a vekové kategórie, ale najčastejšie sa vyskytujú v pubertálnom veku a u žien.[1]

            Častou príčinou PPP býva vplyv okolia a celkových nárokov na nás od spoločnosti ale aj genetická predispozícia a pohlavie ‒ ženské pohlavie. Tento článok nebude lekárskym a biologickým okienkom ale rozprávaním skutočných príbehov a faktov, ktoré odborné články nespomínajú. Zároveň je to apel na ľudí tvoriacich okolie každého z nás, aby nedávali prvenstvo vonkajšej kráse, pretože jej nepatrí!

Jeden príbeh je ten môj. Príbeh o nedostatočnej sebaláske, rapídnom chudnutí, strate menštruácie, záchvatovým prejedaním a … Šťastným koncom! O iný pohľad a zároveň niekedy úplne podobný, som poprosila kamarátkinu sesternicu Emu, ktorá je minuloročnou finalistkou MISS Slovensko 2019 a zároveň prostredníctvom svojich sociálnych sietí zdieľa svoju „PPP cestu“.

Od malička som mala rada jedlo. Nikdy som však nebola obézna alebo „plnších tvarov“. Asi ako pätnásťročná som prišla do styku s názormi ľudí tvrdiacich, že mám veľké stehná alebo vyzerám na viac kíl ako v skutočnosti vážim. Prirodzene sa ma to ako dospievajúceho dievčaťa, ktoré už tak nemalo rado svoje stehná, dotýkalo. Chcela som to zmeniť. Chcela som teda mať stehná chudšie a vyzerať na svoju váhu.

Ja som podľahla rečiam okolia, Ema nevie. Môže to byť jej účasť v súťaži ale aj rozvod rodičov. „Vysporiadala som sa s tým, že je nezmyselné hľadať odpoveď, ktorá aj tak daný problém nevyrieši,“ dodáva. Hoci jej problém možno nevyrieši, ale vedel by predísť iným problémom mnohých iných ľudí (a je ich teda dosť).

S túhou v hlave o zmene veľkosti stehien som sa ocitla v kruhu z ktorého sa nedalo dostať. Nadmerné cvičenie dopĺňalo minimum prijatého jedla – minimum prijatých kalórií. Toto sú presne tie základné informácie, ktoré definujú PPP. Lenže toho je omnoho viac. Je to presne to, čo sa človeku, ktorý si tým prechádza alebo prešiel, ťažko rozpráva.

 „Na začiatku pozorujete postupný úbytok na váhe. Každý na okolo chváli postavu a vo vás to vyvoláva pocit, že asi robíš niečo dobre. Pokračuje to nespavosťou, extrémnym vypadávaním vlasov, zlým krvným výsledkom a náladovosťou – to ma mrzí najviac.“ Ema sa prestala vídať s kamarátmi a nepríjemnú náladu si odniesli tí najbližší, ktorí pri nej stáli a boli oporou.

Oni – naši priatelia a my

Na jednej strane máme mať pri sebe rodinu a priateľov, ktorí nás z tejto „kaše chcú dostať“ ale na strane druhej sme to my samy, ktorí si musíme uvedomiť, kde sme sa dostali a či cesta nízkeho príjmu jedla, nedostatku energie a večnej podráždenosti je tá správna. Ema vo svojom príbehu presne vie, kto sú tí ľudia, ktorí pri nej stáli a nezhoršovali už tak zlú situáciu: Nikdy ma nikto vyslovene nenútil nič jesť. Za to som nesmierne vďačná celej rodine a hlavne mamine, ktorá vždy na mňa brala ohľad a vo všetkom sa mi snažila prispôsobiť a vyhovieť, aj keď bola som nepríjemná vždy, keď sa preberala téma JEDLO.“

Uvedomiť si, že inak bežne jeden chod rozdeliť do dvoch alebo troch jedál, obmedziť na nulu svoje obľúbené sladkosti, jedlá, nápoje pre ich kalorickú hodnotu alebo ísť do najvzdialenejšieho obchodu len preto, aby ste spálili, čo najviac kalórií nie je spokojným a najmä zdravím životom. Predovšetkým existencia bez pravidelného menštruačného cyklu v sedemnástich rokoch nie je zrkadlom zdravia, ale zrkadlom vlastnej hlúposti.

„Menštruácia mi chýbala. Závidela som kamarátkam menštruačné bolesti, závidela som im kupovanie vložiek. Hneď by som si to s nimi vymenila! Ani neviete, aké je dôležité menštruovať, pokiaľ to naozaj nerobíte.“ Pre mňa bolo riešením návšteva gynekologičky a s tým spojený začarovaný kruh – injekcie, hormonálna antikoncepcia a definitívne prijatie pravdy → začať jesť, nabrať kilogramy a dodať telu energiu. Presne tieto slová mi hovorili aj kamarátky, či rodina. Samozrejme, že „sa mýlili!“ Alebo ja? Určite ja!😊

Ema zvolila pomoc okrem rodiny a priateľov aj pomoc psychologičky a teda v oboch našich príbehoch tu dominuje odborná pomoc.

Viete, ak chcete pohnúť auto, musíte natankovať a presne tak to funguje aj s telom. Naberanie kilogramov sa veľmi rýchlo prehuplo do záchvatového prejedenia. Bežná denná dávka sa stala razom jedným chodom. Bežné potraviny, ktorým som sa vyhýbala ja ale aj Ema – čokoláda, pizza, hamburgery – boli na dennej báze, dokonca niekedy jedené potajomky. Nerada si to pripúšťam, ale zistila som, že vlastne nie len ja, minimálne Ema to má rovnako: „Nespomínam rada na tieto dni záchvatového prejedania, ktoré sa u mňa bohužiaľ ešte stále objavujú. Nejde ani tak o to, že by som siahala po niečom „mne zakázanom“ ale skôr o množstve, ktoré dokážem do seba dostať. Človek, ktorí to nezažil ma/nás naozaj nepochopí, že som bola schopná zjesť naraz aj 3 Milka čokolády, bonboniéru a balík chipsov hoc aj príchute, ktorú som vôbec nemala rada, ale moje telo bolo zjavne tak vyhladované, že mu už bolo jedno.“

 Výrazný prísun jedla a moju vyššiu váhu si opäť všimla tá (menej podstatná) časť okolia a opäť som zostala terčom hlúpych poznámok. O niekoľko mesiacov staršia, rozumnejšia a najmä viac milujúcejšia svoje telo, som to zvládla už omnoho lepšie uvedomujúc, že toto som vlastne chcela!  

Finále?

Po vyše roku odkedy som bojovala s pravidelnou menštruáciou sa tento cyklus zastabilizoval presne vtedy, keď aj môj príjem potravy a telo dostalo energiu, ktorá mu chýbala a zároveň malo dostatok na ďalšie fungovanie. Predtým nadmerné cvičenie so snahou úbytku váhy vystriedalo cvičenie s úmyslom nabrať svaly – prvé výsledky nenechali dlho na seba čakať. Vnútorná sila, pevné telo, osobná spokojnosť, menštruácia, relatívne vyvážené stravovanie s občasným prejedaním alebo rátaním, avšak na ceste do cieľa. Vytúženého cieľa.

Eme napríklad bolo povedané, že na obed bude kačka a hoci sa v jej hlave opäť vynorili „šialené veci“ ale je (našťastie) vo fáze, keď už dokáže s hlavou bojovať, prekonať ju a tú kačku si užiť, aj s knedľou! Smiešne nie? Radovať sa z menštruácie alebo z kačky. Nie. Nemalo by to byť predmetom výsmechu, pretože sú to jedny z prvých ukazovateľov, že „to možno už je v poriadku.“ Tak uvidíme … 😊

Fáza, kedy „naozaj jete“ je jedna z tých posledných. Niekto sa sem možno ani nedopracuje a skončí niekde úplne na opačnom konci!

Všetko zlé je na niečo dobré? Aký paradox!

Ja som podľa mňa niekde úplne na konci alebo až v cieli. V situácii, že mám rada svoje telo, či veľké stehná, či malé prsia alebo neforemné lýtka a najmä si vážim menštruáciu a vždy sa na ňu veľmi teším. A čo! Nerada na sebe pozorujem, čo i len malý úbytok váhy. Vôbec mi to netreba. Pokiaľ si niekto myslí opak ‒ dobre! 😊 

Emina cesta ešte neskončila. Už teraz vie, že sa ale veľa naučila. „Dozvedela som sa množstvo nových informácií o strave, našom tele, kvalite potravín, o športe, či spoznala nových ľudí, ktorí mi pomáhajú. Dbám na kvalitu a zloženie potravín, keďže som si nedostatočnou stravou pokazila aj celé trávenie. Zaraďujem do jedálnička aj tie neplnohodnotné (menej kvalitné) potraviny a akoby moju hlavu učím, že dať si jeden Snickers, či pizzu nie je nič zlé.  Asi najviac som sa začala tešiť úplným maličkostiam a naučila byť vďačná a vážiť si tých, ktorí tu boli od začiatku pri mne (priatelia a rodina).“

Veľmi dôležité je vybudovanie pozitívneho vzťahu s jedlom a zbaviť sa zakódovaných vzorcov, ktorých sme tvorcami vlastne my sami. Mnohí matematickým a fyzikálnym vzorcom vlastne vôbec ani nerozumejú ale tie nie sú aspoň také nebezpečné ako tie nami vytvorené! 😊

D.K. v spolupráci s Emou Meszarosovou (@ema_meszarosova)


[1] https://lekar.sk/clanok/poruchy-prijmu-potravy