PRÍBEH SLUŽOBNÍČKY

Svetová senzácia

Margaret Atwoodová je kanadskou spisovateľkou, ale tiež feministkou a politickou aktivistkou. Jej debutová kniha vyšla už v roku 1969, avšak do kanadského a svetového povedomia ju dostalo až dielo z roku 1984 s názvom Príbeh služobníčky (v origináli The Handmaid’s Tale). Za tento román získala niekoľko významných literárnych  cien (vrátane Bookerovej ceny) a anglickej verzie tejto knihy sa celosvetovo predalo viac ako 8 miliónov kusov. Podľa románu sa tiež od roku 2017 točí rovnomenný seriál, ktorého v poradí 4. séria má vyjsť na budúci rok. Kniha sa takisto minulý rok dočkala pokračovania, no ešte nestihla vyjsť v slovenčine, naši čitatelia si ju zatiaľ pod názvom Svědectví (v origináli The Testaments) môžu prečítať aspoň po česky. 

Dystopická budúcnosť

Dej knihy sa odohráva vo vymyslenom štáte Gileád. Vznikol na území bývalých USA po občianskej vojne a do jeho čela sa postavila vláda bojujúca za návrat k tradičným hodnotám. Keďže väčšina žien z tejto krajiny stratila plodnosť, vláda sa to rozhodla riešiť tým, že všetky plodné ženy pridelia do rodín veliteľov a ich neplodných manželiek a budú nútené k sexuálnemu otroctvu s cieľom splodiť potomstvo pre Gileád. Všetky ženy tu stratili svoje občianske, ale aj základné ľudské práva. Nemôžu voliť, šoférovať, študovať, pracovať, mať vlastný bankový účet či dokonca ani čítať. Sú závislé a odkázané na svojich otcov, manželov, či iných mužských príslušníkov, jednoducho stratili možnosť a schopnosť rozhodovať samé o sebe. Okrem žien tu stratili práva aj ľudia, ktorí majú inú ako heterosexuálnu orientáciu a takisto aj všetci politickí odporcovia režimu. Tieto osoby sú väčšinou popravované alebo čistia nebezpečný rádioaktívny odpad na skládkach, kde aj tak kvôli chorobám, či nedostatku jedla, spánku alebo hygieny v krutých podmienkach zomierajú. Spoločnosť je rozdelená na triedy a každý ma svoju úlohu, ktorú musí splniť. Akákoľvek neposlušnosť sa netoleruje a prísne trestá.

Fredova

Hlavnou postavou knihy je služobníčka Fredova (Offred). Kedysi June, manželka, matka, redaktorka. Po vzniku Gileádu je pridelená do rodiny veliteľa a jeho manželky. Stáva sa ich majetkom a jej povinnosťou je otehotnieť a porodiť dieťa pre Gileád. Postupne si začína zvykať na svet, kde sa ženy mrzačia, kde sa zabíjajú ľudia a kde ju počas obradu každý mesiac rituálne znásilnia, aby ju oplodnili. Snaží sa porozumieť fungovaniu štátu, v ktorom sa ľudia delia na povýšenecké manželky, mocných veliteľov, kruté dozorkyne, nebezpečné Oči, protivné Marty a a na ostatné služobníčky, ktoré sú v tejto temnej dobe jej jedinými priateľkami. Dôvodom, prečo sa nevzdáva a snaži sa prežiť, je fakt, že niekde v Gileáde je určite jej dcéra, ktorú jej násilne odobrali a poslali do inej rodiny.

Recenzia

Je nutné spomenúť, že ku knihe som sa dostala až potom, ako som videla seriál, takže možno by moje hodnotenie vyzeralo inak, keby som knihu čítala ako prvú.

PLUSY:

Napriek tragickým udalostiam, ktoré sa odohrali v deji, autorka príbeh podáva ironicky a niekedy dokonca až výsmešne ostro. Retrospektíva, ktorá vraví o živote pred Gileádom, je písaná romanticky a melancholicky, čo tvorí úplný protiklad krutého života v Gileáde. Takisto prepojenie so skutočným fungovaním v niektorých krajinách, či už v minulosti alebo súčasnosti, dodáva príbehu chlad, a čitateľ cíti strach, že hoci je to len fikcia, môže sa to stať kdekoľvek a kedykoľvek realitou.

MÍNUSY:

Odhliadnuc od bravúrneho námetu a špecifického rukopisu autorky mi rozprávanie príbehu príde zbytočne zdĺhavé a chaotické. Príbeh plynule prechádza od spomínania na minulosť k súčasnosti, čo je pre čitateľa neuveriteľne mätúce. Ďalším nedostatkom je podľa môjho názoru to, že autorka prostredníctvom hlavnej hrdinky podrobne opisuje každé jedno miesto, v ktorom sa nachádza. Rozumiem, že seriál sa podľa tejto knihy musel robiť naozaj skvele, no mňa ako čitateľa naozaj príliš nezaujíma, koľko kníh bolo v miestnosti, v ktorej sa nachádzala Fredova. A to, čo sa mi na románe zdalo najhoršie a počas celého čítania neuveriteľne iritovalo, bol preklad. Neviem, či by som z toho, akým spôsobom je to písané, mala iný dojem, keby som knihu čítala v origináli, každopádne slovenský preklad absolútne neoznačil repliky postáv, preložil všetky mená, a zmenil aj slovosled, a tým význam niektorých myšlienok. Poslednou bodkou bolo už len to, že v niektorých pasážach Fredova Veliteľovi vykala a v iných tykala. Kniha sa aj kvôli tomuto čítala veľmi ťažko.

ZÁVER:

Román aj napriek niektorým nedostatkom hodnotím veľmi pozitívne, je jednou z najlepších feministických diel vôbec. Teším sa, keď sa dostanem k pokračovaniu knihy, keďže kniha Príbeh služobníčky sa skončil úplne otvorene.

Júlia Kakačková