Sociálne siete vs. realita

Kritizujeme ľudí čo klamú, očakávame aby k nám ľudia boli fér a úprimní. Prečo, ale máme tendenciu klamať na sociálnych sieťach? Klamať iných, ale najmä samé seba a tváriť sa ako niekto iný? Pritom hovoríme, že nemáme radi falošnosť. Je prirodzené, že sa chceme zapáčiť iným a byť sami so sebou spokojný, cítiť sa viac než dobre. Cítite sa dobre ak si vyretušujete, poupravujete fotku, ktorá sa vzďaľuje od reality? Podľa mňa to v nás môže vzbudiť ešte horší pocit, pretože vidíme stav v ktorom nie sme a ktorý je častokrát nereálny a ešte k tomu klameme ľudí naokolo a môžeme nepriamo vytvoriť prekvapenie inej osobe. Nie preto, že by sme neboli krásne a jedinečné, ale preto, že sa prezentujeme inak, aké v skutočnosti sme. Dávame tým najavo, že nie sme očividne sami so sebou spokojné a pretože sa chceme silou mocou zapáčiť okolitému svetu. Namiesto toho aby sme sa snažili zapáčiť sami sebe, pracovať na sebe a naučiť sa byť spokojné s tým, kde sme, prípadne kam sa reálne vieme dopracovať.
Áno ja viem! V tomto svete je vyvíjaný tlak všade naokolo nás, na každého z nás, ale kto ho vyvíja? No predsa my, my tvoríme spoločnosť.
Predstavme si, že by sme sa každá dopracovali tam kde chceme a ako chceme vyzerať a pôsobiť. Myslíte, že by nám stačilo a už by sme boli spokojné? Nie. Každý chce to čo nemôže mať a nikto z nás nebude s ničím 100% spokojný, pretože vždy je predsa čo zlepšovať. Neskláňajte, ale hlavu. Predstavte si dokonalý svet s perfektnými nádhernými ľuďmi, žiadne problémy, žiadne negatíva. Aj tak by sme neboli spokojní, priam naopak boli by sme nešťastní. Nudili by sme sa vo svete dokonalosti, pretože by sa vlastne nič nedialo, nič nás nepoháňalo a neučilo. Život je naším učiteľom, ale záleží na nás ako ho pojmeme.
Krása znamená pre každého z nás niečo iné, tak prečo si do toho „kecáme“? Naše sebavedomie a vnútornú spokojnosť nevyrieši to, že sa niekomu zapáčime, pretože žijeme vo svete „100 ľudí 100 chutí“ nikdy sa nezapáčime a nezavďačíme každému. Nie je to ani také podstatné, ako si myslíme. Podstatné je, byť v pohode sám so sebou, cítiť sa dobre a mať rád samého seba. Ťažko budeme očakávať, že nás bude mať rád niekto iný a budeme sa páčiť niekomu inému, ak sa nepáčime sami sebe. Nezáleží len na vzhľade človeka, ale aj na tom čo z neho vyžaruje. Prestavme si, že stretneme na ulici nádherné dievča, ktoré pred nedávnom vyhralo súťaž krásy, ale ona sa v jej vnútri necíti komfortne, necíti sa byť spokojná a to sa odráža aj na jej vyžarovaní. Stretnete na ďalšej ulici dievča v tom istom veku ako bolo predošlé s plnšími tvarmi, problematickou pleťou a úplne obyčajne oblečené a nenamaľované, ale ona sa cíti dobre, krásne a naučila sa mať rada svoje nedokonalosti na ktorých postupne pracuje. Svet sa jej ale nezastavil, pretože by sa ešte nedopracovala tam kam chce a neschudla ešte toľko koľko chce. Naučila sa mať rada samú seba a neriešiť to čo si myslí okolie. To okolie to možno ani nerieši do takej miery ako si my niekedy myslíme a už vôbec nie, pretože vidia, že ona sa cíti spokojne.
Dokonalosť neexistuje! My ju ani nepotrebujeme. Načo strácať čas fotoshopovaním fotiek? Skúsme sa skôr zamerať na realitu a venovať čas pracovaniu na sebe, nie pre sociálne siete a ľudí naokolo, ale pre nás. Neznamená to, že sa máme prezentovať neupravené s vypučeným bruchom. Každý podľa svojho uváženia, nech ukáže svetu to čo cíti, že ukázať chce. Nezameriavajme sa na to kto, ako, kde vyzerá, berme to s rezervou a nadhľadom. Tak ako sa máme my niekedy tendenciu odfotiť z lepšieho uhla, tak aj iní, ale to neznamená, že nemáme strie, celulitídu a iné pre nás vraj nedostatky. Pritom sú to len maličkosti, ktoré nás dotvárajú a na všetkom sa dá pracovať, možno to nezmizne, ale vieme to eliminovať, ak nás to trápi do takej miery.
Z tohto celého vyplýva, nebuďme naivní a sústreďme našu pozornosť tam, kde to má zmysel. Pozdvihnime „nedokonalosť“ nad „dokonalosť“ a žime REALITOU. Je predsa taká akú si ju urobíme 😊
S láskou A.M.R.