VÝZNAM PLATOVEJ ROVNOSTI A VÝHODY PRE MUŽOV

25. miesto. Presne toľké miesto sme ako krajina obsadili v Indexe rodovej rovnosti Európskeho Inštitútu pre rodovú rovnosť za rok 2020. Dostali sme celkovo 55,5 bodov z možných 100 a boli sme 12,4 bodov pod európskym priemerom. Podobne ako roky predtým, aj teraz sme atakovali posledné priečky. V štatistikách sa porovnávalo zdravie, peniaze, moc a neplatená práca. 

Paradoxne „najvýraznejšie zaostávame v oblasti moci, teda zastúpenia žien na rozhodovaní v krajine (29,6 bodov) a v oblasti využívania voľného času u žien (46,3 bodov). Skóre Slovenska je najvyššie v oblasti zdravia (85,5 bodov) a peňazí (75,1 bodov).“ Mierne posuny sa objavili v priemerných mesačných zárobkoch a absolvovaní 3. stupňa vzdelávania v prípade mužov ako aj žien. 

Dané čísla spomínam zámerne. Práve tie inštitúcie, ktoré sa podieľajú na chode krajiny, či priamo alebo sprostredkovane, majú najväčší problém s rodovou rovnosťou v ich štruktúrach. Je tu teda nejaký signál, ktorý nám hovorí, že zabezpečenie rodovej rovnosti nielenže nie je vo formálnej rovine ale ani tej materiálnej (obsahovej). Mnohí sú presvedčení, že rovnaké príležitosti pre mužov a žien bez ohľadu na ich vierovyznanie, sexualitu, pôvod či farbu pleti by znamenal zvrat patriarchálnej spoločnosti na matriarchálnu. Hrôzostrašné, však? To by ale svet fungoval rovnako ako teraz, len by sa vymenili osoby …

VÝHODY PRE MUŽOV 

V prípade platovej a rodovej rovnosti sa pánov pokúsime trošku odbremeniť. Je to celkom sranda ako každá akože „feministická“ téma je vlastne do veľkej miery aj o podpore mužov a nielen žien! Niet sa čomu diviť, keďže feminizmus mužov z hry nevyšachoval …

Je to takmer rok, čo čelíme pandémii. Dopady s ktorými sa ako spoločnosť trápime postihujú rôzne oblasti. Zdravotníctvo, hospodárstvo, školstvo, kyberpriestor, vrátane dezinfoscény, a v neposlednom rade trpí aj naša psychika nemožnosťou socializácie. Pomerne problematickou je oblasť ekonomická, pretože sa bytostne dotýka takmer každého obyvateľa. Prejavuje sa nedostatkom finančných prostriedkov či stratou práce. Z toho pramení veľká dávka frustrácie a tá je údajne jednou z príčin organizovania masových protestov na námestiach alebo písania vulgárnych komentárov na sociálnych sieťach. 

Práve v tomto momente je tu priestor poukázať na nevyhnutnosť rovného odmeňovania mužov a žien. Ale prečo vlastne? Aj v 21. storočí sme neraz svedkami nadradeného vzťahu muža nad ženou, ktorý sa prejavuje závislosťou partnerky najmä po finančnej stránke. Presne tento typ vzťahu, nech je akokoľvek šťastný a harmonický, potom prináša pohľad na vec typu „nemám sa ako postarať o ženu, deti“. Možno niekoho prekvapím … O ženu nie je nutné „sa starať“ tým, že ju budeme kariérne tlmiť, lebo veď kariéra ženy nie je taká dôležitá a potom sa čudovať, prečo neprispieva na chod domácnosti rovnako.

V modernom štáte by malo byť samozrejmosťou vytvoriť rovnaké podmienky pre muža ako aj ženu bez ohľadu na to, či raz privedie dieťa na svet alebo nie. Je nemysliteľné, aby sa odporúčalo ženám nespomínať svoj rodinný stav na pohovoroch (ak to nie je nevyhnutné) a naopak – mužom to prízvukovať, nech nezabudnú. 

A teda, čisto teoreticky .. pokiaľ by sme tu mali spoločnosť s rovnakými príležitosťami pre mužov a ženy, v prípade akýchkoľvek kríz by zabezpečenie rodiny nebolo na rukách len muža ale tiež aj ženy. Veď je rovnako schopná uživiť svoju rodinu na ktorej vzniku sa takisto podieľala. Čiže ak príde muž o prácu a žena nie, domácnosť môže byť naďalej zabezpečená a nemusíme si potom svoju vlastnú frustráciu kompenzovať občianskou neposlušnosťou.

Realita je ale iná a strata príjmu muža vie s rodinou zamávať, lebo pokiaľ by žena aj zastávala rovnakú pozíciu ako jej mužský partner s rovnakou kvalifikáciou nemusela by zarábať rovnako

A TOTO JE PROBLÉM! 

„Ženy u nás zarábajú o 19,4 % menej než muži. Podľa štúdie Svetového ekonomického fóra a na základe doterajšieho vývoja by nám malo trvať viac ako sto rokov, aby sme dobehli rozdiel v celkovej rodovej rovnosti.“ Pandémia tento rozdiel ešte väčšmi prehĺbila a dnes hovoríme približne o 200 rokoch, ktoré potrebujeme na vyváženie rozdielu. Pokiaľ teda budeme svedkami ďalšej pandémie, a odborníci tvrdia, že budeme, tak sa zmierime s odmeňovaním mužov a žien namiesto toho aby sme to riešili a predišli frustrovaným mužov, či rodinám?

Rodový rozdiel v neplatenej práci starostlivosti je obrovský. Ženy s väčšou pravdepodobnosťou ako muži strávia najmenej 1 hodinu denne starostlivosťou o deti, vnukov/vnučky, starších ľudí, alebo o ľudí so zdravotným znevýhodnením (36 % žien, 19 % mužov v roku 2016). Varenie a staranie sa o domácnosť každý deň vykonávalo 60 % žien a len 16 % mužov v roku 2016.

Čo ja osobne považujem za úsmevné je, že presne tí, ktorí burcujú ženy k rodeniu detí a k rozkvetu spoločnosti sú presne tí, ktorí neurobia nič preto aby napríklad ženy – matky, neboli znevýhodňované pri vstupe do zamestnania, hľadaní práce alebo pri odmeňovaní! Rovnako ako neprispejú k priaznivejším podmienkam pre tie ženy, ktoré „si plnia svoju povinnosť rodiť deti.“ (shit, shit, shit)

Za kľúčový bod problému považujú niektorí aj postoj zamestnávateľov k vnímaniu žien na pracovisku. Práve aj ich úlohou by mala byť osveta v tejto oblasti. Okrem toho, problémom je aj zaužívaný stereotyp, že žena karieristka = zlá matka. Akože dobrá matka je tým pádom zlá v práci? O dobre a zle by som však nehovorila, pretože sú to vraj ženy, ktoré práve z rodinných dôvodov znižujú svoju pracovnú pozíciu alebo pracujú len na skrátený úväzok. „Podľa prieskumu 365 banky je pritom ochotná zostať doma s dieťaťom takmer polovica chlapov, čo indikuje ďalší priestor na ich zapojenie. Medzi najčastejšie spomínané dôvody, pre ktoré chcú tak spraviť, patrí vyšší príjem ich partnerky a snaha umožniť jej kariérne rásť.“

Samotný Zákonník práce vo svojom znení upravuje možnosť čerpania materskej, resp. rodičovskej dovolenky, konkr. v § 166. Za posledné tri roky aj vďaka legislatíve a finančným motiváciám vzrástol počet mužov na rodičovskej dovolenke až 6-násobne, pričom túto možnosť využil každý piaty muž.“

ŠŤASTIE & GENDER BUDGETING

Čím ďalej tým viac som presvedčená, že vyrovnávanie rozdielov v rámci rodovej rovnosti vlastne prihráva progresívnej a vyspelej spoločnosti. Odbúravanie stereotypov, riešenie rovných príležitostí pre kohokoľvek v rôznych oblastiach, či finančná samostatnosť prispievajú k osobnostnému rastu jednotlivcov. Dlhodobo sa na prvých priečkach rebríčkov najšťastnejších krajín sveta umiestňujú tie štáty, ktorých obyvatelia registrujú najmenej ekonomických, politických a sociálnych ťažkostí. Sú to krajiny ako Dánsko, Nórsko, Fínsko, Holandsko. V štátoch Škandinávie je samozrejme badať aj obrovský pokrok v oblasti rodovej rovnosti. Naopak posledné miesta obsadzujú krajiny ako Južný Sudán, Rwanda, Tanzánia, Afganistan, Stredoafrická republika. 

Spomínané štáty – Dánsko, Nórsko, Fínsko, Švédsko ale aj Nemecko, Belgicko, Rakúsko, Taliansko, či dokonca Španielsko (a mnohé iné) sú súčasťou medzinárodnej organizácie The Organisation for Economic Co-operation and Development (OECD). Krajiny pracujú na takzvanom „gender-budgeting“ a teda o spôsobe, ako môžu vlády podporovať rovnosť prostredníctvom rozpočtového procesu. Pričom spôsob, akým sa k tomu jednotlivé krajiny postavia je individuálny.

Obrázok, na ktorom je mapa

Automaticky generovaný popis

Argumenty podporujúce riešenie rozdielov rodovej rovnosti často nestačia tým, ktorí sa toho stále boja. Nehovoriac o tom, že však načo – „rovní sme si už“. 😊 Iste sme zaznamenali chvályhodný pokrok. Pokiaľ ale nedokážu presvedčiť argumenty, ktoré sú skôr všeobecné, predstavme si akúkoľvek ženu blízku nášmu srdcu. Ženu, ktorá čelí v zamestnaní posmeškom pre jej ženskosť. Ženu, ktorá je nežiadúca, lebo má schopnosť možno raz vynosiť dieťa. Ženu, ktorá dostala zapletené menej ako jej kolega.

Niekedy dúfame, že by odmena za prácu vykonanú ženami nemusela rovnať len ⅘ mužského eura ale, že by ženské euro bolo také dôležité a vážené ako to mužské. Tak snáď raz! 

Dana

  1. https://www.webnoviny.sk/vofinanciach/rodova-aj-platova-nerovnost-na-slovensku-sa-prehlbuju/#_ftnref1 [cit. 2021-04-02]
  2. https://ivpr.gov.sk/index-rodovej-rovnosti-2020-slovensko-je-az-na-25-mieste-v-ramci-krajin-eu/ [2019-04-02]
  3. https://www.pwc.com/sk/sk/aktualne-spravy/firmy-potrebuju-vyraznejsie-zapajanie-zien.html [20201-07-02]
  4. https://www.dobrenoviny.sk/c/158461/toto-je-najstastnejsia-krajina-sveta-ako-sa-umiestnilo-slovensko- [cit. 2021-07-02]
  5. https://www.oecd.org/gov/budgeting/gender-budgeting.htm [cit. 2021-07-02]