Žijeme vo svete extrovertov

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, v akom svete to vlastne žijeme? Asi nie, však? Priznám sa, ja tiež nie, až doteraz. Práve v tomto (ne)čase, kde všetci prahnú po medziľudskom kontakte, chodení do práce, kaviarňach a diskotékach si uvedomujem, že mi to nechýba. Denne počúvam zúfalé hlasy okolia ako nevedia žiť sami so sebou a potrebujú spoločnosť. Nie je to v istom zmysle smutné? 

Niektorí ľudia sú celý život nútení do sociálnych interakcií, ktorých sa zrovna zúčastniť nechcú. Rozprávať sa s cudzími ľuďmi, telefonovať s nimi, chodiť na stretnutia a do práce, čo by bolo možné vykonať online. Všade prísť osobne aby sme si mohli podať ruky, potľapkať sa po ramene, prípadne objať. Kričať, pretože inak váš názor nikto nevezme v úvahu, hovoriť nahlas, pretože inak ste málo asertívni. V obchode, či verejnej doprave vám ľudia div, že neoblizujú chrbát, cítite ich dych a počujete ich funenie. Sme nútení žiť vo vašom svete celé roky, no vy v tom našom nevydržíte ani dva týždne!

Kto je to teda introvert?

Pre introvertov je prirodzenejší ich vnútorný svet, ako ten vonkajší a nevedia to zmeniť. Nikto nie je 100 % introvert, niektorí introverti sa s črtami tejto typológie teda stotožňujú viac, iný menej. Introverti však nie sú asociáli, len majú svoj limit socializácie. Nie že by nenávideli ľudí, len sú z nich vyčerpaní. Nebudú s vami viesť plytký rozhovor len preto, aby nestála reč. Čo si tak ticho? Hneváš sa? Čo ti je? Nič s nimi nie je zle, nemusia hovoriť hlasnejšie, nemusia sa vyjadriť k tomu čo mala nejaká herečka na sebe a už vôbec sa nemusia tváriť, že ich ten rozhovor baví. Občas chcú byť sami, nemusia k tomu mať dôvod a už vôbec nemajú povinnosť sa nikomu ospravedlňovať. Stále sú nabádaní aby sa bavili a rozprávali, pričom oni extrovertom nikdy nepovedali aby konečne stíchli, naopak, prispôsobujú sa. Prispôsobujú sa, nosia masku extroverta, snažia sa zapadnúť a robia veci, na ktoré nemajú energiu, len aby neboli čudní.

Ako je teda nastavený svet?

Štatisticky je pomer introvertov k extrovertom 1:3. Napriek tomu, že ide o dve rovnocenné typológie osobnosti, byť extrovertom sa považuje za „normálne.“ Rodičia, aj učitelia nás už v rannom veku nútia baviť sa s inými deťmi, aj s tými, ktoré nemáme radi. Ospravedlňujú sa ak málo rozprávame a zapájajú nás do rôznych skupinových aktivít, v škole aj prác a projektov. Rovnako to pokračuje v práci, najhlučnejší človek sa považuje za asertívneho a introverti sú prakticky neviditeľní. A čo je najhoršie, treba sa tam vracať každý jeden deň a každý jeden deň čeliť ľuďom, pre ktorých sú divní.

Prečo potrebujeme introvertov?

Rozmanitosť sveta je dôvod, prečo existujeme. Žijeme a rozmýšľame práve vďaka tomu, že sa rastliny odlišujú od zvierat a tie zase od nás. Odlišujú sa aj medzi sebou, v rámci druhu. Rovnako ako ľudia, sme nízky, vysoký, útly, či korpulentný. Aj extroverti potrebujú introvertov, aj keď si to možno nepriznajú. Introverti dokážu rozmýšľať do hĺbky, premýšľajú nad témami, ktoré bežne nie sú registrované. Chcú si vytvoriť vlastný názor, poznať podstatu veci, príčiny, problémy a prísť aj na riešenia. Spájajú si, domýšľajú si, tvoria a sú všímavý. Koľko krát sa ma ľudia v údive pýtajú ako niektoré veci viem, jednoducho, zvyčajne sú napísané priamo pred nami. 

Vďaka ich neutíchajúcej mysli bývajú kreatívny, pretože ich hlavou denne prebehne stovka nápadov. Mozog introverta pracuje na plné obrátky a dokáže celé hodiny filozofovať o vzniku vesmíru, zmysle života, či podstate sveta. Je to dar a zároveň prekliatie. Vidia to, čo ostatným uniká a sú až nepochopiteľne uvedomelí. No ľudia nerozumejú a občas sú príliš hlúpi, nerozmýšľajú a správajú sa horšie ako zvery. Je mi z nich smutno, občas si dokonca poviem, že neznášam ľudí. Introverti sú však schopní vycítiť mnoho vecí, preto sú veľmi empatickí. Ak od nich niekto žiada radu, sú schopní počúvať dlhé hodiny a potom rozmýšľať až kým nenájdu riešenie. Občas dokonca rozmýšľajú priveľa, no je to daň za vedomie. 

Pandémia je v istom spôsobe výhrou

Viete koľko detí prestalo mať problémy v škole, keď prešla do dištančnej formy? Nie? Ja tiež nie a viete prečo? Pretože médiá sú plné negatívnych informácií a šíriť pozitivitu neprináša peniaze. No je to tak, všetky šikanované a introvertné deti, deti s úzkosťami, strachom, stresom, či depresiami spôsobenými práve školou pociťujú úľavu. Prečo je 21. storočie a my stále nemáme právo si vybrať v ktorom type sveta by sme chceli žiť? V tomto roku sme sa predsa dozvedeli, že by to pomohlo aj výrazne znížiť emisie, spotrebu energie a aj ropy, ktorej máme podľa štatistík zásoby už len na cca 40 rokov. Možno raz budeme aj my skutočne slobodní…

Autor: A.C.

Informácie sú čerpané z tejto skvelej stránky pre každého introverta, ktorý potrebuje cítiť, že nie je sám, či extroverta, ktorý chce pochopiť: https://www.introvert.sk/kto-je-introvert/